Atmosféra:

-         je vzdušný obal Zeme

-         je objektom štúdia

Meteorológie – zaoberá sa vlastnosťami, zložením a procesmi, ktoré v atmosfére prebiehajú Klimatológie – veda o podnebí na Zemi

Klimageografia – študuje klimatické pomery z geografického hľadiska

 

 

Zloženie atmosféry:

Chemické – 78% dusík, takmer 21% kyslík, 0,93% argón , vzácne plyny, CO2, prachové častice, vodná para, kozmický prach, ľadové kryštáliky ...– kondenzačné jadrá

Vertikálne členenie:

-         troposféra /najdôležitejšia O2/ - priemer 11 km, v oblasti rovníka 17 km a pólov 9 km, dochádza tu k výmene hmoty a E s ostatnými zložkami KS

-         stratosféra

-         mezosféra

-         termosféra

-         exosféra – prechádza do kozmického priestoru

 

Počasie

 – krátkodobý okamžitý stav atmosféry charakterizovaný meteo prvkami

 

Meteorologické prvky:

Teplota:

-         mení sa so stúpajúcou nadmorskou výškou v prízemných častiach pokles 0,6 stupňa na 100 m  (vzduch je vlhký), o 1 stupeň na 100 m (suchý vzduch)

-         izotermy – čiary spájajúce miesta s rovnakou teplotou

-         rekordy: max.: Údolie smrti 56,6 C, Líbya 59 C

   min.: Vostok Antarktída –89,2 C

                           max. SR: Hurbanovo (2007) 40,3 C

                           min SR: Vígľaš-Pstruša –41 C

-         najväčší teplotný rozdiel: Jakutsk na Sibíri  v zime –64 C v lete +39 C

-         najmenšie teplotné výkyvy: Quito (Ekvádor) – deň 22 C, noc 8 C – krajina večnej jari

 

Vlhkosť:

 

Oblačnosť - Klasifikácia oblačnosti:

-         jasno, skoro jasno, polojasno, oblačno, takmer zamračené, zamračené

 

Zrážky:

- zrážky sú rozdelené veľmi nerovnomerne, množstvo a režim závisí od viacerých faktorov (VCA, tlak vzduchu, morské prúdy...)

-         zrážkové pásma: 1. teplé vlhké – rovník, 1000-3000 mm, v pohoriach na náveterných 

                                                           stranách aj 10 000 mm

                                 2. teplé, suché – oblasť púští a polopúští, do 250 mm

                                 3. mierne, vlhké – okolo 1000 mm

                                 4. studené, suché – polárne oblasti, do 250 mm, v podobe snehu

-         čiary spájajúce miesta s rovnakými zrážkami – izohyety

-         rekordy: max.: Čerapundží 16 300 mm (India), Havajské ostrovy

   min.: Sahara 5 mm, Atacama 0 mm

 

Vietor:

-         horizontálna zložka pohybu vzduchu, vzniká v dôsledku rozdielov tlaku vzduchu na danom mieste., určuje sa sila (rýchlosť) a smer vetra (odkiaľ vanie)

-         sila vetra sa určuje podľa Beaufortovej stupnice (stupeň 0-12):

-         katastrofické vetry – hlavne na tropickom fronte – regionálne názvy – Karibik – hurikány, Ďaleký východ, Pacifik – tajfúny, Indický oceán – cyklóny

-         nad pevninou sa formujú tornáda – užšia stopa, ale vyššia rýchlosť ako hurikány

 

Tlak vzduchu:

-         meria sa v hPa, mení sa s nadmorskou výškou, smerom nahor klesá, v prízemných vrstvách  o 1 hPa na 8 m výšky

-         čiary spájajúce miesta s rovnakým tlakom – izobary

 

Podnebie

 

  – dlhodobý nemenný stav atmosféry na určitom mieste charakterizovaný 

                     klimatotvornými prvkami

  1. geografická šírka – zmena od rovníka k pólom
  2. vzdialenosť od oceánov (striedanie kontinentality a oceanity) – oceánska, prechodna alebo kontinentálna oblasť
  3. všeobecná cirkulácia A – všetky vzdušné prúdenia v A
  4. morské prúdy – teplé a studené (problematika N.Y. – Madrid)

-         tvoria makroklímu

  1. nadmorská výška – so stúpajúcou klesá teplota, tlak a vzrastá množstvo zrážok
  2. charakter zemského povrchu
  3. činnosť človeka

-         tvoria mikroklímu, aj keď činnosť človeka a jej dôsledky sú už na globálnej úrovni

 

 

Všeobecná cirkulácia atmosféry (VCA)

-         hlavným zdrojom všetkých procesov prebiehajúcich v atmosfére a v krajinnej sfére je slnečné žiarenie

-         časť slnečného žiarenia, ktorá je pohltená atmosférou a zemským povrchom sa mení na teplo a ohrieva pedosféru,  vrchnú časť litosféry, hydrosféru a spodnú časť atmosféry. Medzi atmosférou a zemským povrchom tak dochádza k neustálej výmene tepla, vzťah medzi príjmom a výdajom žiarenia na určitom území vyjadruje v KJ/cm2 radiačná bilancia

 

Prúdenie vzduchu v troposfére:

-         bezprostrednou príčinou pohybu vzduchu sú rozdiely v atmosferickom tlaku, ktoré sa vyrovnávajú prúdením vzduchu z oblastí vyššieho tlaku do oblastí nižšieho tlaku.

-         v dôsledku vyrovnávania tlakových rozdielov vzniká systém VCA (horizontálne i vertikálne prúdenie vzduchu):

-         okolie rovníka – ekvatoriálne pásmo NTV – tíšiny, premenlivé vetry

-         antipasáty – prúdia od rovníka k obratníkom vo výške

-         30-35o sev.a juž. šírky  - subtropické pásmo VTV (vzniká hromadením časti vzduchových hmôt z antipasátov)

-         pasáty – prúdia od obratníkov k rovníku pri povrchu, na sev.pologuli – severovýchodný, na južnej pologuli juhovýchodný pasát

-         mierne pásmo – oblasť NTV – vetry západných smerov (Slovensko)

-         studené pásmo – oblasť VTV – východné vetry, ktoré prenikajú aj do miernych šírok

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

-         monzúny – vznikajú nerovnomerným ohrievaním pevniny a mora

o        zimný monzún – suchý, studený, v zime nad pevninou oblasť VT, prúdenie z pevniny na oceán

o       letný monzún – teplý, so zrážkami, v lete nad pevninou oblasť NT, prúdenie z oceána na pevninu, významný pre poľnohospodárstvo – J, JV Ázia

-         miestne vetry – lokálne , na malých územiach:

o        dolinový vietor – v pohoriach za slnečného dňa prúdi nahor

o        horský vietor – v noci ochladený padajúci nadol

o        fohn  - teplý a padavý nárazový vietor na záveternej strane vysokohorských bariér (Alpy)

o        bóra –  studený padavý vietor od severu, ktorý sa dostane na záveternú stranu nízkych pohorí (Dalmácia, Tatry)

o        brízy –  monzúny v malom, cez deň z ora na pobrežie ako morský vánok, v noci opačne ako pobrežný vánok

-         inverzia teploty – opačné teplotné zvrstvenie,v kotlinách a dolinách ťažký studený vzduch, vo výškach teplejšie a jasno (Tatry)

 

Vzduchové hmoty, atmosferické fronty a tlakové útvary

 

-         rozlišujeme 4 základné vzduchové hmoty:

o        artická (antarktická)

o        polárna

o        tropická

o        ekvatoriálna

-         podľa miesta vzniku sa delia na pevninské a oceánske

-         podľa teploty na teplé a studené

 

Rozhranie medzi vzduchovými hmotami tvoria atmosferické fronty: Arktický, polárny (výkyvy počasia, striedanie cyklonálnej a anticyklonálnej činnosti) a tropický (výskyt tropických búrok, tropických cyklón)

 

Tlakové útvary:

 

Tlaková výš - anticyklóna,  oblasť s vyšším tlakom vzduchu. Prúdenie vzduchu smeruje od stredu ku krajom tlakového útvaru, následkom čoho vyššie položené vrstvy pomaly klesajú k povrchu. Pri klesavom pohybe sa vzduch  zohrieva, čím sa zmenšuje jeho relatívna vlhkosť. Prúdenie nie je priamočiare, ale stáča sa na našej pologuli v smere otáčania hodinových ručičiek. V tlakovej výši, najmä v jej strede, pozorujeme jasnú, alebo len málo oblačnú oblohu, bez zrážok a so slabým prúdením.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tlaková níž - mimotropická  cyklóna, oblasť, v ktorej je nižší tlak vzduchu, ako v jej okolí Prúdenie vzduchu je do stredu níže pri zemi  zo všetkých strán, kde vystupuje hore, ochladzuje sa a tvorí sa oblačnosť. Prúdenie nie je však priame, ale vplyvom rotácie Zeme sa na severnej pologuli stáča proti smeru otáčania hodinových ručičiek. V tlakových nížach pozorujeme preto oblačné počasie so zrážkami, aj trvalejšími a pomerne silný vietor.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

-         prechod týchto typov tlakových útvarov (putujúce cyklóny a anticyklóny) spôsobuje v príslušnej oblasti výrazné zmeny počasia, najmä v miernom pásme

-         stacionárne sú naopak typické svojou stálou polohou, napr. islandská TN, azorská TV, v zime sibírska TV a v lete iránska TN

 

 

 

 

 

Klimatické pásma a oblasti:

 

-         určujeme 4 hlavné a 3 prechodné podnebné pásma,  v pásmach rozlišujeme kontinentálne a oceánske typy, a typy východných a západných pobreží

-         ekvatoriálne pásmo (hlavné) – rovník,  prevláda ekvatoriálna vzduchová hmota, priemerná teplota 24-28, ročný úhrn zrážok 1000-3000 mm, zrážky každý deň

-         subekvatoriálne pásmo (prechodné) – pásmo tropických monzúnov, strieda sa vlhká ekvatoriálna a suchá tropická vzduchová hmota, v lete intenzívne zrážky, v zime sucho, úhrny zrážok 3000-1500 mm, v pohoriach viac

-         tropické pásmo – prevláda suchá tropická vzduchová hmota najmä nad pevninou, teploty 40 C, úhrny do 250 mm, západné pobrežia majú extrémne suché podnebie – púštne oblasti (Atacama, Namib), vplyvom studených morských prúdov

-         subtropické – strieda sa suchá tropická (v lete) s vlhkou polárnou vzduchovou hmotou (v zime), kontinentálna oblasť má priemerne teploty 30 C a úhrny zrážok 500 mm (západné pobrežie, napr. Stredomorie), suché leto, vlhká mierna zima a východné pobrežie je monzúnového typu (chladná suchá zima a teplé vlhké leto)

-         mierne pásmo – prevláda polárny vzduch, typické striedanie počasia, kontinentálny typ má teplé, mierne vlhké letá a chladné zimy s trvalou snehovou pokrývkou, oceánsky typ (hlavne západné pobrežie) má teplú vlhkú zimu a chladné vlhké letá, východné pobrežie má monzúnový ráz

-         subarktické pásmo -  v zime prevláda arktický vzduch a v lete polárny, zimy chladné a dlhé, letá krátke a relatívne teplé

-         arktické (antarktické) resp. polárne pásmo  -  zrážky max do 200 mm, priemerná teplota najteplejšieho mesiaca 0 C, prevláda studený suchý arktický vzduch

 

 

Predpovede počasia

 

-         stanovovaním sa zaoberá synoptická meteorológia, ktorá zmeny predpovedá na základe poznania rozloženia meteorologických prvkov a javov a ich zmien pre určité časové obdobie. Tieto zmeny sú nanášané do synoptických máp pomocou špeciálnych znakov, symbolov a číslic

-         meteorologické predpovede podľa doby delíme:

o        krátkodobé (24-36 hod, max 48)

o        strednodobé (3-5 dní)

o        dlhodobé ( na viac ako 5 dní)

-         podľa priestoru:

o        miestne (letisko)

o        oblastné

o        traťové

-         podľa určenia:

o        všeobecné (pre občanov)

o        špeciálne (letectvo, poľnohospodárstvo)

 

- zmeny počasia často vyvolávajú zmeny správania a stavu u živých organizmov. Ľudí reagujúcich na tieto zmeny nazývame meteosenzitívni ľudia (orientácia podľa biopredpovedí)