Georeliéf

Reliéf je vrchná časť litosféry spolu so spodnou časťou hydrosféry.

Georeliéf je súbor tvarov zemského povrchu.

Geomorfológia je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom georeliéfu, jeho vznikom a formovaním.

Geomorfologické činitele sú zdroje geomorfologických procesov

Geomorfologické procesy sú procesy, ktoré vytvárajú georeliéf. Vnútorné geomorfologické procesy vytvárajú morfoštruktúry – pásmové pohoria, kontinenty, sopky....Vonkajšie geomorfologické procesy vytvárajú morfoskulptúry – menšie formy georeliéfu.

Geomorfologické podmienky – sú vlastnosti krajiny vplývajúce na činitele /podnebie, vlastnosti hornín, uloženie hornín, ich odolnosť/

Vlastnosti georeliéfu

      –    nadmorská výška

- sklon georeliéfu – udáva množstvo gravitačnej E, ktorú môže geomorf. proces na danom území využiť, meria sa v smere spádnice (kolmica na vrstevnicu)

- orientácia voči svetovým stranám

- geometrické formy georeliéfu

1. priame

2. vyduté /konkávne/ - spomaľujú tok hmoty, tok smeruje do oblasti údolnice /čiara, ktorá spája najnižšie miesta údolí/

3. Vypuklé /konvexné/ - zrýchľujú tok hmoty v smere od chrbátnice /čiara, ktorá spája najvyššie miesta chrbtov/

- výšková (vertikálna) členitosť georeliéfu – Výškový rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom istého  územia

Členenie georeliéfu:

A/ pevninový – nad úrovňou svetového oceána

Podľa absolútnej nadmorskej výšky:

- nížiny – do 200 m n.m.

- vysočiny – nad 200 m n.m.

Podľa relatívnej nadmorskej výšky:

- roviny – do 30 m

- pahorkatiny – do 150 m

- vrchoviny – do 300 m

- hornatiny – do 600 m

- veľhornatiny – nad 600 m

Územie pevninského georeliéfu pod úrovňou svetového oceánu sa nazýva preliačina – Mŕtve more . Ak je dno pod úrovňou mora a hladina nad hovoríme o skrytej preliačine – jazero Bajkal

B/ podmorský – dno svetového oceánu

Typy reliéfu podľa pôvodu:

1. vytvorený endogénnymi procesmi /zemetrasenie, sopečná činnosť, horotvorná činnosť/. Vzniká tektonický georeliéf.

A/ vrásový – vznikajú vrásové pohoria, antiklinály tvoria horské chrbty, synklinály tvoria údolia medzi nimi /Karpaty/

B/ príkrovový – príkrovové pohoria majú zložitú štruktúru, pôsobením bočných tlakov boli vrásy presunuté na seba /Himaláje/

C/ vrásovo-zlomový

D/ kryhový /Ťan-Šan/

E/ sopečný – sopečné pohoria vznikajú povrchovou sopečnou činnosťou, tvoria sa sopečné kužele s pozdĺžnymi lávovými prúdmi a doskovitými príkrovmi. Sopky sa delia na lávové, zmiešané /stratovulkány/ a tufové. Z hľadiska aktivity na aktívne /činné/ - Etna, odpočívajúce – Vezuv a vyhasnuté – Poľana

      2. Vytvorený exogénnymi procesmi – zdrojom je najmä slnečné žiarenie, gravitácia zvetrávanie – proces, ktorý modeluje georeliéf, je to rozrušovanie hornín, môže byť mechanické /činnosťou vetra.../ alebo chemické /pôsobením vody, zmenou teploty.../

Vodou podmienené procesy a formy

Marinné (morské) procesy a formy:

- na dne morí a oceánov pôsobením vody vznikajú kalové prúdy, ktoré vytvárajú podmorské kaňony v tvare písmena V.

- na pobreží rušivým vplyvom mora – abráziou – vznikajú pláže, útesy...

Svahové procesy a formy

- na pevnine – vodná erózia – plošná, stružková a výmoľová

- vo vyšších nadmorských výškach vplyvom zrážkovej vody a topiaceho sa snehu vznikajú bahenné prúdy – odnos jemnozrnného materiálu alebo bahenno-blokové prúdy – prevláda kamenistá zložka

Fluviálne /riečne/ procesy a formy:

- ron – nesústredený odtok povrchovej vody

- vodný tok – sústredený odtok povrchovej vody

- vodné koryto – miesto, kadiaľ  preteká vodný tok, jeho spodná časť sa nazýva žľab

- dolina – zníženina vytvorená riekou, tvar písmena V, viaceré vytvárajú sieť

- splaveniny – hrubozrnný materiál unášaný riekou po dne

- plaveniny – jemnozrnný materiál unášaný a rozptýlený v rieke

Krasové procesy a formy:

- prebiehajú v oblastiach s výskytom karbonátových hornín /vápencov/. Vytvárajú

formy: povrchové – krasové jamy (závrty) – lievikovité zníženiny, škrapy (malé žliabky a výčnelky), tiesňavy a kaňony (napr. Zádiel)

podpovrchové – jaskyne s kvapľovou výzdobou (stalagmit, stalaktit, stalagnát)

Snehom a ľadom podmienené procesy a formy /kryogénne/

1. snehové (nivačné) – snehové lavíny – prehlbujú lavínové ryhy a ukladajú lavínové kužele
2. ľadovcové (glaciálne) - ľadovce delíme na horské /Alpy, Himaláje/ a pevninské /Antarktída/. Horské tvoria – ľadovcová dolina (tróg) – tvar U

 - ľadovcový kotol (kar) – tvorí sa v závere dolín

                                          - moréna – uložený zvetraný horninový materiál presúvaný ľadovcom /bočná, spodná a čelná – najčastejšia/

3. mrazové – permafrost – dlhodobo zamrznutá pôda a horniny rozmŕzajúce na obdobie krátkeho polárneho leta

- pôdotok (soliflukcia) – pomalé tečenie tejto rozmrznutej kašovitej hmoty

Činnosť vetra /eolické procesy/

- v suchších oblastiach vznikajú púšte – môžu byť piesočnaté /ergy/, štrkovité alebo kamenisté. V oblastiach piesčitých  vznikajú pieskové presypy /duny/.

- Sprašové pokrovy – mohutné vrstvy usadených spraší /veterná erózia/ - napr. v Číne

Gravitáciou podmienené procesy

- opadávanie – tvoria sa rozsiahle úsypiskové kužele

- rútenie – náhly pád skalnej steny

- zliezanie – plazivý, pomalý pohyb zvetralín

- hĺbkové zliezanie – veľmi pomalý pohyb celých blokov hornín

- zosúvanie – presúvanie hornín pozdĺž šmykovej plochy , tvoria sa zosuvy

Kozmogénne procesy a formy – vplyv dopadu kozmických telies na zemský povrch – meteorické krátery

Biogenné procesy /činnosť rastlín a organizmov/

- rašeliniská, termitiská, koralové útesy a koralové ostrovy – atoly

Antropogénne procesy /činnosť človeka/

- v súčasnosti je jedným z najvýznamnejších geomorfologických procesov – vznikajú lomy, kanály, komunikácie, sídla...

Členenie reliéfu na malom území:

1. akumulačné nížiny – prebieha tu akumulácia materiálu, napr. deltové, jazerné, ľadovcové
2. odnosové a štruktúrne roviny – tvoria zarovnaný povrch v dôsledku exogénnych procesov. Základným prvkom sú tabule
3. klenby a panvy – klenby sú konvexné a panvy konkávne, majú kruhový alebo oválny pôdorys
4. pohoria
5. fosílne tvary