Regionálna geografia Ázie (vertikálna , horizontálna členitosť podľa atlasu!)

 

Azia – pôvod  z asýrskeho slova ASU – krajina Východu

-         najväčší svetadiel sveta, zaberá 1/3 svetovej pevniny, celková rozloha 44 mil. 413 tis. Km2

-         takmer celá pevninová časť sa rozkladá na severnej pologuli okrem ostrovnej časti Indonézie

-         pobrežie je málo členité (moria, zálivy, prielivy... )

-         od Ameriky ju delí Beringov prieliv a Tichý oceán, od Austrálie ArafurskéTimorské more, od Afriky Suezsky prieplav a Červené more a od Európy pohorie Ural

-         priem.nadm.výška 960 m, najvyšší bod – Mt. Everest 8848 m (názvy tiež Ču-mu-lang-ma, Sagarmatha), najnižší bod Mŕtve more –395 m

-         pohoria nad 2000 m tvoria 14% rozlohy

-         pohoria sa tiahnu v 2 pásmach: od Turecka (Z-Malá Ázia) cez Pamír k Čukotskému polostrovu na SV a J,JV cez Himaláje k Andamanským vrchom, druhé pásmo od S tichooceánskym oblúkom

-         na nížinách sa koncentruje väčšina obyvateľstva a ekonomických aktivít

-         celú Áziu delíme na tri základné FG regióny:

1. Suchá západná Ázia  (suché teplé podnebie)

-         je najmenej pestrá, patria sem štáty od Turecka po Afganistan a stredoázijské republiky

-         územie má prevažne stredohorský charakter, nížiny (Turanská, Kaspická, Mezopotámska) sú ohrozované púšťou a život je sústredený okolo vodných tokov (Eufrat, Tigris, Don...)

-         hlavné horské pásmo sa tiahne z Malej Ázie cez Iránsku plošinu  končí na V Hindukúšom

-         časť územia patrí medzi bezodtokové (Kaspická nížina, Aralské jazero)

-         podnebie je suché s nedostatkom zrážok, veľkými výkyvmi denných teplôt

-         oblasť Arabského polostrova trpí nedostatkom pitnej vody – získavanie odsoľovaním morskej vody

2. Severný kontinentálny región (kontinentálne podnebie)

-         patrí sem Sibír, Ďaleký východ Ruska a Mongolsko

-         prevažná časť územia je močaristá, zasahujú sem nížiny Západosibírska (rieky Ob s prítokom IrtyšJenisej so zdrojnicou Angara ako jediná vytekajúca z najhlbšieho (tektonického) jazera na svete – Bajkal 1620 m  a rieky Kolyma  Indigirka na SV.

-         východná časť regiónu je hornatá , VerchojanskéhoČerského chrbát, v Mongolsku Altaj

-         prevláda kontinentálne podnebie (veľké teplotné rozdiely leto, zima, minimum zrážok)

-         z vegetačných pásiem prevládajú púšte a polopúšte, prechádzajúce na sever do zmiešaných a ihličnatých lesov, v oblasti polárneho kruhu do lesotundry a tundry

3. Región monzúnovej Ázie (monzúnové podnebie – nerovnomerne rozloženie zrážok počas roka)

-         ohraničený je na  Pakistan, na V Japonsko, S Čína a na J Indonézia

-         v lete prináša vlhký letný monzún zrážky (využitie v poľnohospodárstve, záplavy), v zime prevláda suchý zimný monzún

-         výnimkou je oblasť rovníka  s celoročnými zrážkami

-         územie má rozmanitú vertikálnu členitosť, centrálna časť má pahorkatinnýstredohorský charakter po okrajoch so zníženinami a nížinami (Veľká čínska nížina)

-         najvýznamnejšie rieky – ndus, Ganga, Brahmaputra, Mekong, Godavarí, Krišna, Iravadí, Chuang-che (Žltá rieka), Jang-c-tjang (Modrá rieka) a Xi-tjang.

-         V oblasti Indogangskej nížiny žije polovica populácie indického subkontinentu, delta Gangy má úrodné pôdy, umožňuje zavlažovanie, je najhustejšie osídlenou oblasťou na svete.

-         Problémom sú prírodné katastrofy a ich dôsledky spôsobené tropickými cyklónmi

-         Oblasť stredného toku Žltej rieky je intenzívne postihovaná veternou a vodnou eróziou (sprašové pokrovy a ich splavovanie spôsobuje zanášanie tejto rieky), ostrovná časť je ohrozovaná vulkanizmom častými aj podmorskými zemetraseniami, ktorých dôsledkami sú ničivé prívalové vlny tsunami.

 

Prírodné zaujímavosti:

Tibetská náhorná plošina – najvyššia náhorná plošina svete , priemerná výška 4000 m

Himaláje – najvyššie pohorie sveta, stále rastie v dôsledku stretu litosferických dosiek, envir. ohrozená oblasť, komerčné výstupy, odpad, výrub lesov, erózia

Ohňový pás – seizmicky a vulkanicky najaktívnejšia oblasť Zeme, od Sumatry, cez Jávu, Sulawesi, Moluky, Filipíny, Japonské ostrovy ku Kurilám. V tejto oblasti bol zaznamenaný najväčší sopečný výbuch – sopka Krakatau

Džungárska brána – najvzdialenejšie miesto od pobrežia v strednej Ázii,  viedla tade znám obchodná „hodvábna“ cesta

Suezský prieplav – umelo vybudovaný kanál pre skrátenie cesty medzi Európou a Áziou

Aralské jazero – environmentálne ohrozená oblasť, zmenšovaním jazera, ktorého vody sa využívajú na zavlažovanie bavlníkových polí, sa vytvára nová púšť Aralkum

Kaspické  jazero – najväčšie jazero sveta

Mŕtve more – najnižší bod na pevnine, vysoká salinita, soľné útvary

Ganga – posvätná rieka hinduistov, vykonávanie posvätných rituálov

Pammukale – najväčšie travertínové terasy, Turecko, vyurážaný vápnik na okrajoch vodných nádrží vyvára rozsiahle kaskády s jazierkami

 

Environmentálne problémy Ázie:

-         preľudnenie, nedostatok pitnej vody, nadmerná ťažba nerastných surovín a vysoká koncentrácia priemyslu, odlesňovanie (Himaláje, tropické pralesy, tajga), nevhodné hospodárenie (rozširovanie púští), ničenie fauny (ohrozené druhy Ž – panda, tiger bengálsky),dopravný hluk, znečistenie vodných tokov (kanalizácia...) a ovzdušia

 

Obyvateľstvo Azie:

-         námorná cesta do Indie objavená Portugalcami v 15. st., viedla okolo celej Afriky, neskôr skrátenie vybudovaním prieplavu

-         vznik kolónii – dôsledok intenzívneho obchodovania a využívania domáceho obyvateľstva, najvýznamnejšie koloniálne veľmoci V.B. (India, Pakistan, Srí Lanka, Malajzia...), Holandsko (Indonézia), Španielsko (Filipíny-kresťanstvo), Francúzsko (Vietnam, Laos...)

-         najľudnatejší svetadiel viac ako 3 mld. Obyvateľov s pestrým zložením

-         najľudnatejší štát Čína 1,3 mld. (kontrolovaná pôrodnosť), ďalej India viac ako 1 mld. (vysoký prírastok)

-         najväčšia koncentrácia JV a V časť, India, oblasť úrodných nížin, Japonsko a Indonézia (Jáva a Sumatra), najväčšia hustota v oblasti tzv.jutového pásma  delta Gangy až Bangladéš

-         rozmiestnenie obyvateľstva je nerovnomerné

-         dominantné zastúpenie na Z Arabi, na V Číňania a Japonci, na S Rusi, na J – Indovia...

-         najpoužívanejšie jazyky – angl., čínština, hindština, bengálčina + dialekty

-         náboženstvá: pôvodné, vychádzajúce z filozofických smerov – taoizmuskonfucionizmus (Čína), hinduizmus (kastový systém, dedičný, India, Nepál), budhizmus (proti kastovému systému, Budha, stredisko Tibet, Čína, Malajský polostrov, Korea a Japonsko), judaizmus (židovské náboženstvo, Starý zákon, Jahve, strediská Izrael , oblasť Stredozemného mora), kresťanstvo (Biblia, +Nový Zákon, dôsledok kolonializmu a misijnej činnosti), islam (Alah, 5 pilierov viery, návšteva Mekky alebo Mediny, sústredený India, oblasť Perzského zálivu, Malajzia Indonézia, zakaukazské republiky)

-         väčšina veľkých miest sú starobylé strediská starovekých ríši. Resp- dôležité obchodné centrá  obd.kolonializácie, novšie mestá vznikajú v oblastiach s dostatkom pracovných príležitostí

-         najvýznamnejšie sídla – Istanbul (mesto dvoch svetadielov, úžina Bospor), Damašk, Jeruzalem (posvätné mesto 3 náboženstiev, Tel Aviv, Bombaj (Bollywood – filmový priemysel ),   Kalkata,  Peking,  Manilla,    Tokio  ( najväčšia  aglomerácia  sveta   cca

      3 mil.ob.)....

 

Poľnohospodárstvo:

-         viaceré typy:  1. nomádske pastierstvo (Mongolsko, Pakistan, Stredný Východ)

2. závlahové poľnohospodárstvo (suchá Z Ázia)

3. rotačné poľnohospodárstvo (J a JV Ázia, založené na cykloch)

4. plantážnictvo (JV monzúnová a tropická Ázia)

-         najdôležitejšia plodina je ryža (najv.producenti Čína, Indonézia, Thajsko, India), pšenica (Čína, India, Turecko, Pakistan), kukurica (India, Čína, suchšie oblasti JV Ázie)

-         obilniny: proso (India)

-         strukoviny: sója (Čína), arašidy (India, Japonsko, Čína)

-         hľuznaté R:  bataty (V Ázia, Korejský polostrov, SV Číny, Japonsko)

-         technické plodiny: kaučukovník (Indonézia, Malajzia), palma olejová a kokosová – vývoz kopry ( Thajsko, Malajzia, Indonézia), sisal (výroba lán – India, Indonézia)

-         textilné plodiny: bavlna (India, Čína, Turecko, zakaukazské rep.), juta (India, Kalkata, Ganga)

-         pochutiny: čaj (India, Čína, Turecko, Srí Lanka, oblasť Himalájí), káva (Indonézia, Jemen), kakao (Malajzia, Indonézia), korenie (Thajsko, Malajzia, Čína, India...)

-         omamné látky: chinínovník, konope, koka, ópium (Filipíny, India, Indonézia – nelegálne pestovanie, trest smrti aj za prechovávanie)

-         ovocie: citrusy, vinič, figy (stredomorie), datle (Arabský polostrov), orechy (Turecko), pistácie (Irán)

-         živočíšna výroba je zameraná na chov ošípaných a hydiny, HD s ohľadom na náboženské zákony, v horských oblastiach sa chovajú ovce a kozy (aj na spracovanie vzácnej vlny), v oblasti púšte ťavy a stepné oblasti + Arábia – kone, významný je chov priadky morušovej na hodváb (Čína, India), dôležitý je rybolov – okrajové moria TO – Japonsko, Čína, vývozný artikel perly a koraly

 

Priemysel:

  1. ťažobný: v oblasti zásob NS (ropa, z.plyn, č.uhlieFe ruda a farebné kovy) – Perzský záliv, Turecko, India, Čína a Japonsko, diamanty a zlato najmä ďaleký východ Sibír, ťažba dreva- Indonézia, Malajzia, India, Himaláje
  2. hutnícky: oblasť ťažby NS (fe rudy a farebných kovov) – Turecko, India (Bihar), Čína (Wu-chan), Japonsko, Kórea
  3. strojárstvo, elektro: vyniká najmä Japonsko  zoskupenie ázijských tigrov, Taiwan, Kórea, Singapur, výroba elektroniky, dopravných prostiedkov, medic.prístrojov a optiky, dominantné postavenie Nissan, Toyota, Suzuki, Sony, Hikari...
  4. chemický: spracovanie ropy, výroba pohonných hmôt, plastov (Perzský záliv – Basra, Adan, Japonsko, Čína, India) spracovanie fosfátov na hnojivá, kaučukovníka a výroba liekov
  5. textilný: sústredený v oblastiach pestovania, výroba bavlny, spracovanie vlny (Turecko, Irán, Afganistan), juty (India, Bangladéš), hodváb (India, Čína), kožiarsky priemysel je sústredený v Turecku a JV Ázii, podobne ako výroba kobercov (ručné)
  6. potravinársky: pre vlastnú spotrebu, vývoz len z najväčších oblastí, sústredený v miestach poľnoh.produkcie, najmä na J Ázie

 

Medzi rozvinuté štáty patria:

Japonsko

-         ostrovný štát, súčasť Ohňového pásu Zeme, leží v oblasti častých tajfúnov

-         konštitučná monarchia, cisárstvo

-         najrozvinutejší štát s vysokou životnou úrovňou, väčšina Japoncov žije v mestách, Tokio-Jokohama, NagojaOsaka-Kóbe-Kjóto, vytvárajú megapolis Tokaido, tu sa sústreďuje aj priemysel (hutnícky, elektro, biotechnológie, dopravné strojárstvo), ekonomiku ovládajú tzv. zaibatsu – silné finančné a ekonomické zoskupenia, ktoré financujú a kontrolujú priemyselnú výrobu.

-         Nedostatok NS (dovoz)

-         Poľnohospodárstvu dominuje RV – ryža, čajovník, sója... významný je morský rybolov + chov perlorodiek

-         veľmi dobré vyvinutá doprava – rýchlovlaky (zohľadnenie seizmickej aktivity)

-         špecifická kultúra  (?)

Izrael:

-         židovský štát, založený v 1948 na historickom území Palestíny, okrem Židov tu žijú palestínski Arabi (pásmo Gazy a oblasť Jericha)

-          vyspelá populácia i ekonomika, dominuje zbrojársky, textilný priemysel a spracovanie diamantov, ťažký priemysel je sústredený do Haify a Tel Avivu

-         rozvinutá turistika (pútnické miesta) a cestovný ruch (Jeruzalem, pobrežie, Mŕtve more)

-         kozmetický a farmaceutický priemysel využíva aj extrakty z Mŕtveho mora (soľ, bahno...)

-         v poľnohospodárstve sa využíva umelé zavlažovanie, je sústredené do družstiev - kibucov

-         problematické sporné územie, konflikty (historické súvislosti)

Turecko:

-         prevažná časť leží na polostrove Malá Ázia, ovláda strategické úžiny Bospor a Dardanely, väčšinou hornaté územie, leží v seizmicky aktívnej zóne

-         väčšina obyvateľov Turci, výrazná menšina Kurdi, väčšina moslimov, najhustejšie osídlené pobrežné oblasti, najväčšie mestá Ankara (hl.mesto), Istanbul (Byzancion, Konštantinopol, Carihrad), Izmir, Adana, Bursa

-         bohaté zásoby NS (Cr, uhlie, Fe ruda, ropa...) – rozvoj priemyslu, oceliarstvo, chemický textilný kožiarsky, potravinársky, tabakový a výroba kobercov

-         dostatok ornej pôdy – pestovanie bavlny, tabaku, vinič, citrusy, pšenica..., chov ovce, kozy, HD, somáre (dopr.prostriedok), rybolov

-         rozvoj turistiky (letná návšteva miest), začínajú sa využívať horské strediská v zime

 

Menej rozvinuté štáty:

A/ ropné štáty- využívajú zisky z ťažby ropy na rozvoj ekonomiky, dopravy a CR, patria sem štáty Arabského polostrova a Perzského zálivu, majú nedostatok pitnej vody (riešia odsoľovaním morskej), strediská islámu (Mekka, Medina...)

Saudská Arábia – 3. najvýznamnejší producent ropy na svete, ropné polia SafaníjárafinerieRas Tanura, hospodárstvo je zamerané aj na chov koní (dostihy)

Irán, Irak – najväčšie priemyselné centrum a prístav + rafinéria, problémové územie

Kuvajt, Katar, Bahrajn, Omán, SAE- najväčšie stavenisko sveta, nové atrakcie CR

 

B/štáty s vyspelým poľnohospodárstvom

Sýria – pestovanie tabaku, bavlny, ovocia, ryže, olivy – využíva sa aj zavlažovanie, najvýznamnejšie mesto Damašk (jedno z najstarších na svete)

Srí Lanka – na ostrove Cejlón, najvýznamnejšia plodina je ryža (monzúnové podnebie), kaučukovník a čajovník (svahy priľahlej vysočiny), produkcia na export, potraviny musia dovážať, sporadické nepokoje obyvateľstva

Filipíny – pestovanie ryže, citrusových plodov, cukr.trstiny, konope a palma kokosová (kopra), ťažba teakového dreva – vývoz do Japonska, strety kresťanstva (misie) a islamu

Indonézia – najvýznamnejší štát JV Ázie, rozkladá sa na viacerých ostrovoch (najväčšie Jáva, SumatraKalimantanBorneo), seizmicky a vulkanicky aktívna oblasť, tropické podnebie, rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstvo, výhodné poľnoh.podmienky, najmä úrodná pôda na svahoch sopiek – pestovanie ryže, plamy olejovej, kávy, čaj, koreniny, ťažba teakového dreva, najvýznamnejšie centrá na ostrovoch Jáva a Sumatra, významný CR – Bali

Čína - charakter územia je rozmanitý, Z – pohoria a púšte, V – nížiny

        nezávislá socialistická republika s centrálnym riadením

        najľudnatejší štát sveta – vysoká miera pôrodnosti, populačná explózia – v súčasnosti limitovaná, v rámci regiónov veľké rozdiely v osídlení

        je to priemyselno-poľnohospodársky štát

        v poľnohospodárstve dominuje pestovanie ryže, pšenice, kukurice, tabaku, bavlny, čaju..., chov ošípaných, hydiny a priadky morušovej, dôležitý je rybolov

        priemysel je najdôležitejšie odvetvie, ťažobný  využíva obrovské bohatstvo NS (uhlie, farebné kovy, Fe ruda, ropa...), hutníctvo, strojárstvo, energetika, potravinársky a textilný... – najväčšie sústredenie vo výhodnej časti Wu-chan, Peking...

        veľkou prekážkou hospodárskeho rozvoja je nedostatočne rozvinutá doprava, najvýznamnejším prístavom je Šanghaj

India - v 18.st. bola britskou kolóniou a po oslobodení sa vytvorili dva štáty, hinduistická India a moslimský Pakistan, neskôr sa východná časť Pakistanu oddelila a vznikol nový štát Bangladéš

-         povrch plošinatý až hornatý, na S úrodná Indogangská nížina, podnebie tropické monzúnové (časté prívalové zrážky, záplavy)

-         India je 2. najľudnatejší štát sveta, vysoký prirodzený prírastok, väčšina vidiecke obyv., nízka vzdelanostná úroveň, časté konflikty (etnické, náboženské)

-         je to rozvojový poľnohospodársko-priemyselný štát s obrovskými protikladmi

-         základ je ťažba NS ((uhlie, ropa, Fe ruda, kovy, bauxit...) – kontrola štátu

-         v poľnohospodárstve prevláda súkromný sektor (štát poskytuje rôzne dotácie), pestuje sa ryža, čaj, proso, juta, na plantážach cukr.trstina, káva, bavlna, ovocie, tabak, bavlna, tabak, korenie, kaučuk, chová sa HD (posvätná zver), hydina, kozy a rybolov

-         priemysel okrem ťažobného, spotrebný tovar, textilný, potravinársky, hutnícky, strojárstvo (lode, lokomotívy, lietadlá)

-         najpriemyselnejšia oblasť – západné Bengálsko (Kalkata), prístavy Bombaj, Madrás

 

Novoindustrializované štáty:

-         označujú sa aj ako „ázijské tigre“ – rýchly a prudký rast ekonomiky s podporou vyspelých krajín – využitie prírodného aj ľudského potenciálu,  prijímajú podporu vo forme technológii a zariadení

-         sústreďujú sa energeticky nenáročné výrobky (hračky, elektro, optika...) tradičný textilný priemysel a obchod a služby

-         patria sem krajiny JV a V Ázie

Korejská republika – využíva zásoby uhlia a Fe rudy na rozvoj hutníctva a ťažkého strojárstva, zameriava sa aj na dopravné strojárstvo (autá, lode), výrobu elektro (Samsung)

Taiwan – produkcia textilu, elektro a šijacie stroje, má obrovské devízové rezervy

Hongkong – využíva strategickú polohu, je 3. najväčším finančným a obchodným centrom na svete, produkuje elektro, textil, jemná mechanika. Bol pripojený k Číne ale štatút bezcolného prístavu a otvorenej ekonomickej zóny má naďalej

Singapur – finančné, obchodné a dopravné centrum, koncentrácia služieb, jedna z najčistejších oblastí sveta, okrem elektro, zameriava sa na petrochémiu, produkciu liečiv, kaučuku....

Thajsko a Malajzia – prevažne poľnohospod.krajiny Thajsko vyváža maniok a ryžu, Malajzia produkuje kaučuk, palmový olej, drevo a cín. Najperspektívnejší je rozvoj CR.

 

Medzi najchudobnejšie štáty patria štáty s minimálnymi prírodnými zdrojmi (Afganistan), extrémne preľudnené (Bangladéš – produkcia ryže pokrýva spotrebu, chudoba, katastrofy), politicky rozdrobené a izolované (Laos – súčasť zlatého trojuholníka, obchod s drogami + Thajsko a Myanmarsko , pôvodne Barma, Vietnam...)a himalájske štáty (Nepál – odlesňovanie, šerpovianárodn.menšina, Bhutánhosp.závislý na Indii pod ktorú patril) a Mongolsko (stepi, kone, kočovný spôsob života – obydlia jurty, významné je len hlavné mesto Ulanbátar)

 

Zakaukazské republiky (Zakaukazsko)

-         je územie medzi Malým a Veľkým Kaukazom, pestré zloženie obyvateľstva, tvoria ho 3 štáty: Gruzínsko, Azerbajdžan, Arménsko

-         hornaté územie s dolinami a kotlinami, ktoré sa intenzívne poľn.obrábajú, teplé subtropické podnebie umožňuje pestovanie teplomilných plodín – vinič, čaj, citrusy, (Gruzínsko), tabak (Arménsko), bavlník (Azerbajdžan), ŽV – ovce, priadka, v Kaspickom mori sa lovia jesetery na kaviár

-         NS: ropa a zemný plyn (Kaspické more), priemysel potravinársky (víno, koňak), textilný (vlna, bavlna, hodváb)

-         Gruzínsko – produkcia potravín, pochutín, kozmetiky a lokomotív, priemysel sa sústreďuje okolo hlavného mesta Tbilisi + pobrežné oblasti s rozvíjajúcim sa CR.

-         Azerbajdžan má rozvinutý chemický priemysel (spracovanie ropy hlavné mesto Baku)

-         Arménsko – okolo hlavného mesta Jerevan – potravinársky, elektrotechnický

-         Tieto obalsti sú národnostné a nábožensky nejednotné – problémy – vrátane hospodár.

 

Kazachstan – rovinatý povrch s náhornou plošinou na V, kontinentálne podnebie, S – úrodná  

            step tzv. celina – pestovanie pšenice, ostatné časti púšte a polopúšte

-         využíva sa umelé zavlažovanie – bavlník, ryža, tabak, slnečnica a ovocie, ŽV – ovce, HD, hydina

-         NS: FeCu ruda, Pb, ZN, Cr, Ni, U, Mn, č.uhlie, ropa a zemný plyn

-         Preimysel: hutníctvo, strojárstvo, petrochémia

-         Zloženie obyvateľstva takmer ½ Kazachovia, ďalej Rusi, Ukrajinci, Nemci...

 

 

Stredoázijské republiky:

-         patria sem Uzbekistan, Kirgizsko, Tadžikistan a Turkménsko

-         zaberajú územie medzi Kaspickým morom a Čínou, Z časť je vyplnená Turanskou nížinou, čiastočne púšťami KarakumKyzylkum, bezodtoková oblasť, rieky Amudarja a Syrdarja (vodné nádrže – zásobovanie)

-         jedna z najzaostalejších obalstí, nízka životná úroveň, vysoký prirodzený prírastok a nezamestnanosť, konfliktné územie

-         zavlažovacie systémy umožňujú pestovanie bavlníka, ovocia, zeleniny ale spôsobujú vysychanie Aralského jazera, ŽV – ovce (karakulské ovce – perzián), kozy, priadka...

-         prevláda textilný, kožiarsky, potravinársky priemysel, najvýznamnejšie priemyselné centrum celej strednej Ázie – hlavné mesto Uzbekistanu Taškent, hospodársky dôležitá je husto osídlená Ferganská nížina

-         v ostatných štátoch je hlavné sústredenie hospodárstva v okolí a v hlavných mestách Turkménsko (Ašchabad), Kirgizsko (Biškek), Tadžikistan (Dušanbe)

 

 

Zaujímavosti:

-Palmový ostrov – umelo vybudovaná plocha pre luxusné rezidencie, Perzský záliv

-Veľký čínsky múr – najväčšia stavba, jediný ľudský výtvor viditeľný z vesmíru

-Tádž Mahál – kultúrna pamiatka UNESCO v Indii, pamätník manželky cisára

-Šinkansen – rýchlodráha v Japonsku, spája Tókio s Osakou

-Tibet – centrum budhizmu, hlavný predstaviteľ Dalajláma, sídlo v meste Lhasa

-SAE – v budúcnosti rotujúci 30 posch. mrakodrap (hotel), najvyšší mrakodrap sveta

-Malajzia (Kuala Lumpur) Petronas Twin Towers

-Kambodža – Angkor Vat – pamiatka UNESCO, chrám uprostred džungle

-Kaaba – posvätný chrám v Mekke, osadený v ňom kus čierneho kameňa pravdepodobne meteorit, moslimovia pri púti ho musia 7x obísť

-Zakázané mesto Gugong, Peking – izolované, sídlo cisárskych dynastii MingČching (Čína)

-Hirošima a Nagasaki – mesto zničené v 2. sv.vojne atómovými náletmi, Japonsko

-Hodvábna cesta – najvýznamnejšia obchodná cesta stredoveku (vďaka nej sa do Európy dostali objavy a vynálezy starého sveta – porcelám, kompas, pušný prach, výroba papiera, hodvábu...)

- oblasti starovekých ríši – Perzská, Babylonská, Mezopotámska, Sumerská....

- origami – papierové skladačky, Japonsko

- samuraj – bojovník, forma životného štýlu, Japonsko

- ikebana – spôsob aranžovania kvetín do  nízkych nádob

- bonsaj – nízke zakrpatené druhy stromov, Japonsko (japonské záhrady)

- karaoke – prezentácia amatérov spevákov, vzniklo v Japonsku

- vojna v Perzskom zálive – horenie ropných polí.... znečistenie ovzdušia, zvýšenie teploty

- jeden z najmladších štátov vyhlásená nezávislosť - Timor

- sárí – typické oblečenie žien v Indii (niekoľko metrov naskladanej látky)

- sumo – šport... najväčšie hviezdy, životný štýl, Japonsko

- Kurily – súostrovie, spor medzi Ruskom a Japonskom, napokon pod vládou Ruska

 

Doplňte ďalšie.....