SLOVENSKO

a) Podnebie a podnebné oblasti SR

Podnebie : - prechod medzi západoeur. oceánskym a východoeur. kontinentálnym

                   - prevláda západné alebo severozápadné prúdenie

 Zo západu vplýva oceánsky vzduch (vlaha, zmierňovanie teplôt, hlavne Z.Slovensko),  na východe je kontinentálny vzduch – sucho, v lete teplo, v zime mrazy – Vých. Slovensko .

Zmena popri podnebí s nadmorskou výškou nie s geografickou šírkou.

Počasie : premenlivosť v dôsledku polárneho frontu (1.MO) – časté zmeny, výkyvy počasia

- intenzívna cyklonálna činnosť (dážď, sneh) hlavne jún a február

- anticyklonálna činnosť (jasnosť, slnečno) – babie leto – jeseň

- stacionárne anticyklóny a cyklóny – Islandská tlaková níž (daždivé, snehové počasia)

                                                               - Azorská tlaková níž (pekné, jasné počasie)

Zmena s nadmorskou výškou :

Teplotný gradient – na každých 100 m teplota klesá 0,3 až 0,7 stupňov C

Teplotné inverzie – teplotný zvrat – priniesol najnižšie maximálne teploty na Slovensku vo Zvolenskej kotline –  -41 stupňov C (Vígľaš – Pstruša)

Najteplejšie oblasti a teploty : nížiny (Štúrova), najteplejší mesiac – júl, max. Hurbanovo 40,3 stupňov C

Najchladnejšie oblasti a teploty : vrcholky hôr (Lomnicky Štít), najchladnejší mesiac – január

Mrazové dni : od 90 do 160, (keď teplota klesne pod bod mrazu)

                       -  najmenej Bratislava, najviac Lomnický Štít

Letné dni : teplota neklesne pod 25 stupňov C, najviac v nížinách, nad 1000 m sa obyčajne nevyskytuje

Zrážky : pribúda s nadmorskou výškou, zároveň západné svahy majú viac zrážok      min. Pod. nížina +   Východosl. .nížina (do 550 mm )

                                                                                        max.  Tatry (cca 2100mm)

V celoročnom priemere najviac zrážok v lete (júl, august – letné búrky, lejaky)

Podnebné oblasti SR :

3 základné – dôležité pre poľnohospodárstvo

1. Teplá : najteplejšie, najviac slnečného svitu, najviac letných dní, pestujú sa najnáročnejšie plodiny, málo   zrážok  - siaha do 400 m n. v.

                  - priemerná teplota 8 – 10 stupňov C, priemerné zrážky 500 – 600 mm, nížiny na juhu Slovenska

2. Mierne teplá : menej náročné plodiny – siaha do 800 m n.v.

                        - Vrchoviny, nižšie pohoria, priemerná teplota 8 stupňov C,   

                        - priemerné zrážky 600 – 800 mm

3. Chladná : najviac zrážok, lesy – siaha nad 800 m n.v.

- Priemerné zrážky 800 mm a viac, značné plochy pokrýva les,

               príp. využitie ako lúky a pasienky,     

               - nad hornou hranicou lesa – najchladnejšie

b) Vodstvo SR

Cez SR prechádza hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom.

Čierne more odvádza  96% – Dunaj

Baltské more – 4% - Dunajec

Rieky :

Dunaj :začína v Nemecku v Čiernom lese, pokračuje cez Rakúsko, SR, Maďarsko, Srbsko, hranice Bulharska a   Rumunska        ústí do Čierneho mora

- na území SR 172 km

- získava vodu z Alp – vysokohorský  (max. v júni a máji – topí sa sneh)

- prítoky : Váh, Dudváh, Čierna voda, Morava (význam dopravy – riečny systém Rýn-Mohan-Dunaj)

Morava : vlieva sa do Dunaja pod Devínom (hrad pri Bratislave), tvorí prirodzenú hranicu medzi ČR a SR

- Malina, Rudava, Myjava

Váh :     najdlhšia rieka v SR – 400 km

- sútok  Bieleho Váhu (pod Kriváňom) a Čierneho Váhu (pod Kráľovou Hoľou) – zdrojnice

-    prítoky : Orava, Kysuca, Vlára, Turiec a Nitra

-    využitie : hydroelektrárne, vod. nádrže , ťažba nerast. surovín (štrku)

Nitra :  s prítokom Žitava, pramení v Malej Fatre 

Hron :  pramení pod Kráľovou Hoľou, má úzke pohoriami zovreté povodie s perovitou riečnou sieťou

- prítoky : Slatina a Sikenica

Ipeľ :  na juhu prítoky : Krtíš a Krupina

Tisa :  na úseku 7 km preteká na našom území, rieky ktoré odvodňujú vých. a stredné Slovensko sa do nej

           vlievajú až v Maďarsku

- prítoky : Slaná, Turiec, Muráň,  Hornád, Bodrog

Hornád : prítoky :  Hnilec a Torysa

Bodrog : vzniká sútokom Ondavy a Latorice s jej prítokmi – Laborec, Cirocha, Uh

- vejárovité povodie, časté povodne

Rieky podľa režimu :

1. Vysokohorský typ          :       Dunaj – max. prítoky začiatkom leta

2. Stredohorský typ            :      Váh, Hron – max. prítoky na jar

3. Vrchovinno-nížinný typ :       Ipeľ, Nitra – max. prítoky na jar

Jazerá :

200 v Tatrách, ľadovcového pôvodu (Popradské pleso, Štrbské pleso)

Nízke Tatry – Vrbické Pleso

Na vých. Slovensku – Morské oko, Izra – jazerá, ktoré vznikli  zosuvom (sop. pôvod)

Umelé vodné nádrže :  Počúvadlo,        zásobárne vody pri ťažbe NS v Štiavnických a Kremnických vrchoch – tajchy – v súč. využitie na rekreáciu

Štrkoviská : Senecké jazerá, Richňavská,

- po vyťažení NS – štrku

Priehrady : Šírava, Liptovská Mara – zásobárne vody, rekreačná funkcia

Podzemné vody : rozmiestnené nerovnomerne, závisí od geol.podložia a zdrojov doplňovania  (termálne nad 25  stupňov C, minerálne obsah solí viac ako 1 g/l)

Minerálne – Lipovce, 25st.C – termálne pramene – Sigord (pri Prešove), Bešeňová, Trenč.

                                                                                                                    Teplice, Piešťany

stolové

                                                                                                       podmienili vznik kúpeľov

Santovka

Cígeľka

Korytnica

- najväčšie zásoby podz. vody  - juh Slovenska       Žitný ostrov (riečne sedimenty)

c) Flóra a fauna v SR

Vo flóre a faune sa na Slovensku nachádzajú GLACIÁLNE RELIKTY – pozostatky doby ľadovej (rastlinstvo: limba, vŕba laponská – Škandinávia, aj u nás – breza nízka, živočíšstvo : svišť, kamzík, tetrov).

Človek zmenil zalesnené územia na poľnohospodárske územia.

- prejavuje sa tu vertikálna zonálnosť.

Vegetačné stupne na Slovensku

1. Dubové pásmo + porasty hrabu a rôzne kroviny  - agát

- na Záhorí – viate piesky, borovice

- veľká časť premenená na ornú pôdu

2. Bukový stupeň : (bučiny) : 550 – 1100  m n. m. + rôzne  kroviny

- buk, jedľa- z veľkej časti je umelo vysadená

3. Smrekový stupeň : do 1600  m n.m. + rôzne kroviny

- smrek, + kroviny : čučoriedky, brusnice, maliny

4. Kosodrevinový stupeň : nad 1800 m n.m.

- borovice, jarabina

- pasienky – chudobné, ohrozené eróziou, spásaním rastl. porastu – zvieratami

5. Alpínske lúky : trávy, byliny, čučoriedky, brusnice, Plesnivec Alpínsky

6. Podsnežné pásmo : lišajníky, machy

Špeciálny skupina : lužné lesy (zaplavujú sa – Gabčíkovo)

- vŕby, topole, jelše, dub, brest

- vysoká zver – diviaky, medvede, vlci – oblasť listn. a ihl. lesov,  kamzíky – endemit vysokohor. oblastí + svišť

- zajace, kurovité vtáctvo – najnižšia výška, stepné živočíchy

         -     rôzne druhy rýb, ropuchy, skokany, salamandre, mloky   

- Národné parky – v súčasnosti  9 :   

                                           - TANAP,                           - NAPANT

- PIENAP,                          - POLONINY

- VEĽKÁ FATRA             - MALÁ FATRA

                                          - SLOVENSKÝ RAJ          - SLOVENSKÝ KRAS

                                          - MURÁNSKA PLANINA