Latinská Amerika je tiež označovaná ako Iberoamerika. Patria sem štáty Strednej a Južnej Ameriky, vrátane Mexika a karibských ostrovov. Rozloha je 20,564 mil. km2. Žije tu viac ako 500 mil. obyvateľov, hustota osídlenia je 18 ob./km2. Hranice siahajú od Rio Grande del Norte na severe po Hornov mys naa juhu Ohňovej zeme.
Okrajové body Južnej Ameriky – S – mys Gallinas, J-Hornov mys, Z – mys Parinas, V – mys Branco
Horizontálna členitosť Latinskej Ameriky je veľmi malá, s výnimkou Strednej Ameriky, ostrovov v Karibskom mori a južnej časti Lat.Ameriky.
Povrch:
- výrazná je výšková členitosť, polovicu rozlohy Latinskej Ameriky tvoria horské pásma. Najviac hornatý je sever – dominantu tu tvorí Mexická plošina, obklopená časťami Kordiller Sierra Madre Oriental /východná/ a Sierra Madre Occidental /západná/. Pásmo prestupuje oblasť štátov Strednej Ameriky a vytvára základ stredoamerického pevninského mosta, ktorý spája Severnú a Južnú Ameriku.
- Kordillery sa v Južnej
Ameriky označujú ako Andy, tiahnu sa
v úzkom páse pozdĺž západného pobrežia Tichého oceánu, od Karibiku až po
Ohňovú zem. Rozprestierajú sa na území štátov Venezuela, Kolumbia, Peru,
Ekvádor, Bolívia, Chile, Argentína. Najvyšší vrchol je Aconcagua
- Andy sú oblasťou s intenzívnou sopečnou a zemetrasnou činnosťou, nachádza sa tu viac ako 80 činných sopiek /najvyššou je Cotopaxi v Peru/ v Latinskej Amerike , z nich v Južnej 50.
- Geologicky najstaršiu časť tvoria Guayanský a Brazílsky štít. Ich základom sú vyvreté a premenené horniny, ktoré viažu na sebe pomerne veľké bohatstvo nerastných surovín a vzácnych kovov.
- nížinný charakter majú územia medzi Andami a Brazílsko-Guayanskými štítmi. Nachádzajú sa tu najväčšie nížiny Orinocká, Amazonska a Laplatská, na ktorých veľtoky vytvárajú terasové a nížinné roviny.
- Na JV Južnej Ameriky /Argentína/ sa rozprestieraa drsná, málo úrodná Patagónska plošina.
Podnebie:
Latinská Amerika zasahuje do
viacerých klimatických pásiem. Njavhodnejšie podmienky
pre obyvateľov tropickej Ameriky sú v pásme 1500-
- klimatické podmienky ovplyvňujú
aj morské prúdy, studený Peruánsky /Humboltov/ na
západnom pobreží zabraňuje tvorbe zrážok /vznik púšte Atacama/
a teplý Brazílsky na východnom pobreží. Významnú úlohu má aj konfigurácia
terénu, napr. rozľahlé nížiny umožňujú príliv vzdušných prúdov prinášaných
pasátmi od Atlantického oceánu po svahy Ánd /zrážky do
Vodstvo:
Hydrografické pomery sú
ovplyvnené reliéfom a podnebím. Riečna sieť v Latinskej Amerike patrí
k najhustejším na svete. Nakoľko Andy tvoria hydrografickú beriéru, takmer 90% povrchu Latinskej Ameriky je
odvodňované do Atlantického oceána. K úmoriu
Tichého oceána patria rozlohou menšie systémy mexických riek. Rovníkovú oblasť Južnej Ameriky so zrážkovým
maximom odvodňuje najväčší svetový veľtok Amazonka, viac ako
Rastlinstvo a živočíšstvo:
Na základe klimatických pomerov sa vyvinulo niekoľko rastlinných formácií s typickými zástupcami fauny. Rozsiahle vlhké pralesy selvas pokrývajú Amazonskú nížinu, nížiny pri brazílskom atlantickom pobreží, ostrovy Karibského mora, tropický dažďový prales v Strednej Amerike. Oblasť Amazónie produkuje najväčšie množstvo kyslíka na svete a má veľký význam ako svetová ekobanka. Ovplyvňuje prírodné prostredie na celej planéte, je ohrozená činnosťou človeka a to najmä vypaľovaním a výrubom lesného porastu za účelom zisku drevnej hmoty, vzácneho dreva, poľnohospodárskej pôdy na zakladanie plantáží, územia pre nové dopravné komunikácie a sídelné útvary, pre bohatstvo nerastných surovín a produktov pre chemický farmaceutický a iný priemysel.
V oblasti s menšími zrážkami a dlhšími obdobiami sucha sa nachádza formácia tzv. campos /svetlé lesy parkového charakteru a bezstromové rastlinné spoločenstvá/, zastúpená v Brazílskej vysočine. V oblasti Venezuely sa nazýva Ilanos /bezlesé savany/. V severnej Argentíne a Uruguayi sa nachádza trávnatá formácia pampy /ako v Severnej Amerike prérie/. Na formáciu campos naväzuje v oblasti Bolívie a Paraguaya chaco /krovitá savana/. V miernom podnebnom pásme Chile sú zastúpené zmiešané a listnaté lesy.
Polopúštne spoločenstvá sú zastúpené na Mexickej plošine a typicky púštny charakter reprezentuje púšť Atacama s xerofytnými spoločenstvami
Väčšina živočíšnych /neotropická oblasť/ a niektoré rastlinné druhy zaraďujeme k tzv. endemitom. Typickou ostrovnou endemickou oblasťou sú Galapágy.
Osídlenie , obyvateľstvo a sídla:
Latinská Amerika bola v minulosti osídlená najmä španielskymi a portugalskými kolonistami. V Karibskej oblasti menšie územia obsadili Veľká Británia, Francúzsko a Holandsko. Expanzia postupovala do vnútrozemia z ostrovov amerického stredomoria /Veľkých a Malých Antíl/. Pred príchodom kolonistov existovali na území Latinskej Ameriky vyspelé indiánske kultúry. Mexiko – Aztékovia, Guatemala – Mayovia, Peru – Inkovia /centrum Cuzco a Macchu Picchu rozkladal sa od dnešného Ekvádoru do stredného Chile a SZ Argentíny/.
Obdobie európskej kolonializácie je spojené s neľútostným vyvražďovaním indiánskeho obyvateľstva. Zároveň v priebehu 16.-19. storočia bolo na práce na plantážach privezených mnoho Afričanov /otrokov/. Obdobie 19.-20. storočia je charakterizované ako obdobie boja za nezávislosť ako aj vojnami o sporné územia.
Latinská Amerika je najmladším regiónom na svete, lebo 45 % všetkých obyvateľov tvorí mládež vo veku do 15 rokov. Etnická skladba obyvateľstva odráža históriu. Pôvodní obyvatelia – indiánske národy sa zmiešali s prisťahovalcami, najmä belochmi /mestici/ a v súčasnosti tvoria významný podiel práve miešanci. Časť obyvateľstva tvoria aj kreoli – potomkovia prvých kolonistov. Menej početní sú mulati, zambovia a černosi, prevládajú oblasti Antilských ostrovov a Brazílii. Európskeho pôvodu je asi tretina obyvateľstva – dôsledok prisťahovalctva v medzivojnovom období 19.-20. storočia. Pôvodné obyvateľstva sa dnes sústreďuje najmä v Centrálnych Andách v Bolívii, Ekvádore, Peru a v Amazonskej nížine, kde dodnes žijú niektoré primitívne kmene. Najviac ich však žije v Mexiku. Hovorí sa španielsky, v Brazílii portugalsky a niekoľkými desiatkami indiánskych jazykov a dialektov. Vzhľadom na históriu, miešanie národov a rás je rasová neznášanlivosť nižšia, ale problémom Latinskej Ameriky sú najmä veľké sociálne rozdiely, vysoký prírastok a zadĺženosť.
V krajinách Latinskej Ameriky žije asi 500 mil.
obyvateľov, prírastok sa pohybuje okolo 20 promile. Rozmiestnenie obyvateľstva
je nerovnomerné, najhustejšie sú osídlené oblasti v strednom Mexiku,
v povodí
Hospodárstvo:
Latinská Amerika patrí k pomerne zaostalým častiam sveta. Brzdou rozvoja bola v minulosti nadvláda Španielov a Portugalcov. Ekonomika jednotlivých krajín je výrazne diferencovaná. Rozvinuté krajiny majú ekonomiku založenú na prevahe ťažobného priemyslu.
Ťažba nerastných surovín v štátoch Latinskej Ameriky má svetový význam. Už v minulosti bola ťažba vzácnych kovov hlavnou zložkou španielskeho hospodárstva v obsadených krajinách Lat. Ameriky /najmä Peru, Bolívia, Mexiko/.
Ťaží sa medená ruda /Chile/, striebro /Mexiko/, antimón a cín /Bolívia/, železná ruda a tórium /Brazília/, platina v Kolumbii, zlato v Ekvádore, bauxit /Guayana, Surinam, Jamajka/ - najväčšie zásoby na svete. Celosvetový význam má ťažba ropy a zemného plynu v Mexiku a Venezuele. Ťažba liadku predstavuje 60 % svetovej produkcie /púšť Atacama/. Perspektívne sú ložiská síry v Mexiku a Argentíne, významné sú zásoby olova, niklu.
Latinská Amerika disponuje veľkých hydroenergetickým potenciálom, čo podmieňuje rozvoj energetického priemyslu.
Priemysel:
V latinskej Amerike sa vytvorili 4 základné priemyselné oblasti. Najvýznamnejšia koncentrácia priemyslu sa nachádza v trojuholníku medzi mestami Sao Paulo, Rio de Janeiro, Belo Horizonte /metalurgia, strojárstvo, chemický priemysel/. V Laplatskej priemyselnej oblasti, medzi mestami Buenos Aires a Rosario, sa sústreďuje 70 % argentínskej priemyselnej produkcie. Treťou oblasťou je stredné Mexiko, územie medzi mestami Mexico a Monterrey. Posledná oblasť sa vytvorila na severe Južnej Ameriky a zahŕňa Venezuelu a Kolumbiu s rozvinutým ťažobným a spracovateľským priemyslom.
Čierna a farebná metalurgia je sústredená do miest ťažby, farebná má významné postavenie najmä v Brazílii, Mexiku, Peru, Chile a Bolívii. Hlinikárne boli vybudované v krajinách s ťažbou bauxitu a v štátoch s dostatkom lacnej elektrickej energie /Mexiko, Venezuela, Argentína/. Rozvinutý je aj chemický priemysel /výroba umelých hnojív a syntetických látok/, petrochemický /spracovanie ropy a výroba plastov/, strojársky, kožiarsky /spracovanie koží z HD/ a textilný, potravinársky /konzervárne, výroba cukru, liehovary.../.
Poľnohospodárstvo:
- patrí k základným odvetviam hospodárstva a v niektorých štátoch tvorí základ ekonomiky.
- Je založené na monokultúrne zamerané plantáže – produkuje sa asi 80 % svetovej produkcie kávy, 70 % banánov, kakaové bôby, bavlník, cukrová trstina a tabak.
- Vysoko intenzívna je produkcia obilnín v Laplatskej oblasti – zaberá územie východnej a severnej Argentíny, Uruguaya, južnej Brazílie a JV Paraguay.
- Naturálna malovýroba s extenzívnym obrábaním pôdy je málo produktívna. Nelegálne je pestovanie koky a marihuany /Kolumbia, Bolívia a Paraguay/
- Oblasť stredoamerických štátov sa označuje aj ako oblasť „banánových republík“ v dôsledku dominantného pestovania tejto plodiny.
- Živočíšna výroba je rozšírená vo všetkých krajinách Latinskej Ameriky. Najlepšie podmienky sú v oblasti pámp /Uruguay, Argentína a juh Brazílie/. V celej Andskej oblasti okrem Chile je extenzívny chov HD.
Dve tretiny poľnohospodárskej produkcie Latinskej Ameriky zabezpečujú štáty Brazília, Argentína, Uruguay, a Mexiko, zaostávajú štáty strednej Ameriky s výnimkou Kostariky
Významným doplnkom poľnohospodárskej výroby je ťažba dreva a rybolov.
Rovníkové lesy poskytujú množstvo vzácneho dreva /Amazónia – mahagón, Guayanská vysočina – cédre/. Stredoamerické lesy sú bohaté na mahagón, eben, žuvačkový strom, získavanie prírodného kaučuku v dôsledku konkurencie plantáží JV Ázie klesá.
Najlepšie podmienky pre rybolov má tichomorské pobrežie. Juh Južnej Ameriky je známou veľrybárskou oblasťou.
Z hľadiska dopravy sú rozvinuté takmer všetky, v súčasnosti najmä v oblasti veľkých miest. Ako prvá sa využívala riečna doprava, ktorá sa aj v súčasnosti modernizuje. Z diaľnic je najvýznamnejší systém Transamerickej magistrály „Panamericana“. Z rozvojom obchodu stúpa aj význam námornej dopravy, dochádza k špecializácii prístavov na dovoz a vývoz vybraných komodít. Letecká doprava má význam pra medzinárodnú ajvnútroštátnu prepravu /vplyv cestovného ruchu/. S ťažbou ropy a zemného plynu sa rozširuje aj sieť plynovodov a ropovodov /Mexiko, Venezuela, Kolumbia/.
Cestovný ruch má stúpajúci trend.
Vedúce postavenie v tomto smere majú krajiny Karibskej oblasti
a Mexiko. Medzi najznámejšie lokality patrí Ciudad
del Mexico a Acapulco v Mexiku, Rio de Janeiro /pláž Copacabana/ v Brazílii a Chacaltoa
v Bolívii /najvyššie polložené stredisko zimných
športov na svete
Stredoamerická oblasť:
- tvorí ju Mexiko, Guatemala, Belize, Salvador, Honduras, Nikaragua, Kostarika a Panama.
- Povrch je prevažne hornatý, geologicky nestabilná zóna s častými zemetraseniami a sopečnou činnosťou
- Klimatické a vegetačné pomery sú závislé od nadmorskej výšky, prevažna časť krajín má tropické podnebie, čo umožňuje pestovanie tropických plodín po celý rok /banány, cukrová trstina, bavlna, káva/
- Všestranne rozvinuté hospodárstvo má Mexiko, Kostarika a Panama, ostatné zaostávajú /príčiny aj v občianskych vojnách a vojenskej diktatúre/
- V štruktúre obyvateľstva prevládajú indiáni a mestici, je tu vysoký prirodzený prírastok typický pre rozvojové krajiny.
- Mexiko: najväčší a najvýznamnejší štát strednej Ameriky, po hospodárskej stránke prirovnávané k ázijským tigrom, priemysel: hutnícky, strojársky, textilný, petrochemický - ťažba ropy a zemného plynu na pobreží Mexického zálivu a spracoavanie v mestách Ciudad de Mexico, Tampico, Veracruz ťaží striebro, síru soli a fluorid, zlato, olovo, zinok, meď, ortuť, urán, železnú rudu a uhlie /Mexická plošina a Sierra Madre Occidental/. Hutníctvo je sústredné v Monterrey, strojárstvo /výroba áut - Mexiko, Monterrey a Pueblo, lodí – Veracruz/ textilný, potravin., drevársky, stavebný a sklársky.
Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je rastlinná výroba – pestovanie kukurice /pôvodná plodina vyšľachtená Aztékmi/, pšenice, bavlny, cukrovej trstiny, trop.ovocia. Chová sa HD a intenzívny je rybolov najmä na vývoz /sardinky, tuniaky/.
Karibská oblasť:
- patria sem štáty a územia Veľkých a Malých Antíl v Karibskom mori a štáty Venezuela, Kolumbia, Guayana, Fr. Guayana a Surinam. Ostrovná časť je väčšinou hornatá sopečného pôvodu, pevninská časť nížinný charakter až vysočiny. Podnebie je horúce tropické a vlhké.
- Obyvateľstvo predstavuje zmes etník a jazykov
- Karibská oblasť má svetový význam ako zásobáreň NS, patrí medzi svetové sféry cestovného ruchu, významný je rozvoj finančníctva, bankovníctva a petrochémie, delíme ju na vyspelejšiu západnú časť s dynamicky rozvíjajúcou sa Venezuelou a zaostalejšiu východnú /guayanskú/ časť. Oblasť Kolumbie je centrom ilegálneho pestovania a produkcie drog /kokaín, marihuana, opium.../
Venezuela –
má priaznivú geo polohu pri Panamskom prieplave,
povrch je hornatý s tektonickou zníženinou Maracaibského
zálivu, na masív Guayanskej vysočiny sa viažu bohaté
zásoby NS, podnebie je ovplyvnené nadm.výškou,
prevažne však tropické. Patrí k najviac urbanizovaným
krajinám lat. Ameriky, hlavné mesto Caracas, jeho rýchly rast zabezpečil ropný
boom podobne ako u mesta Maracaibo. Je
priemyselno-poľnohospodársky štát s významnou ťažbou a spracovaním
ropy /ťažba v kotline Maracaibo, delta Orinoca, južné úpätie Ánd/, buduje sa priemysel hutnícky
/najmä hlinikárne – ťažba v štáte Bolívar/ ,
dôležitými odvetviami priemyslu sú petrochémia /Cabimas,
Maracaibo, Puerto
Brazílska oblasť:
- tvorí ju samotná Brazília, ktorá je najväčším štátom Lat. Ameriky. Prírodné prostredie je pestré od suchých oblastí SV až po dažďové pralesy Amazónie, ktorá je neustále ohrozovaná zásahmi človeka a to najmä výrubom za účelom získavanie nových plôch pre poľnohospodárstvo, sídla, komunikácie, zisk drevnej hmoty, NS. Pôvodné obyvateľstvo /aj primitívne kmene/ strácajú životné podmienky. Povrch je členitý /nížiny a vysočiny, plošiny Matto Grosso a Gran Chaco/. Podnebie tropické vlhké, subtropické až mierne. Je najľudnatejšou krajinou Lat. Ameriky, zloženie je výsledkom intenzívnej migrácie, územie je osídlené nerovnomerne, najviac JV a SV časť. Hlavné mesto sa nachádza vo vnútrozemí /snaha o oživenie tejto časti krajiny/. Najznámejšie mestá Rio de Janeiro /karneval/, Sao Paulo /finančné stredisko, námorný prístav v meste Santos, kávová metropola, najväčšie mesto/, Belo Horizonte /stredisko hutníctva/. Tu je aj hlavné sústredenie priemyslu. Základom priemyslu je bohatstvo NS – Mn a Fe rudy, kobalt, nikel, meď, olovo, zinok, Au a Ag, bauxit, urán. Dôležité odvetvia priemyslu sú hutníctvo, dopravné strojárstvo /trojuholník/, gumárenský /výroba kaučuku/, petrochemický /Cubatao, Manaus/, kožiarsky, textilný, papierenský, bavlnársky, potravinársky/výroba cukru, spracovanie kávy a tabaku/. Poľnohospodárstvo zamerané na pestovanie kávy /štáty Paraná, Rio, Sao Paulo, Esperito Santo/, banánov, citrusov, tabaku, cukrovej trstiny, obilnín, kukurice, rozvinutý je chov HD a ošípaných, rybolov a ťažba vzácnych drevín.
Laplatská
oblasť:
- tvoria ju Argentína, Paraguay a Uruguay. Argentína dominuje má prevahu európskeho obyvateľstva, nižší prírastok, ostatné vyšší a prevaha mesticov. Hospodárstvo podmienili priaznivé klimatické podmienky, prírodné zdroje, geo poloha, dostatok pracovných síl. NS má viac Argentína. Využíva sa hydropotenciál riek /Paraná a jej prítoky/.
Argentína:
Povrch tvorí Laplatská nížina, Andy a Patagónska
vysočina, podnebie ovplyvňuje tvar äzemia, Atlantický
oceána a Andy /klimatická bariéra/, nížinná oblasť a pampy majú
subtropické podnebie, Ohňová zem subarktické. Význam
majú rieky Paraná, La plata,
Colorado a Rio Grande. Veľké plochy sú porastené
stepnou vegetáciou pámp. Väčšina obyvateľstva je európskeho pôvodu, najviac je
sústredené ob. V ce ntrálnej čast, dolný tok rieky Paraná /Rosario,
Andská oblasť:
- andské štáty zaberajú západnú časť juhoamerického svetadielu. Základ tvoria Kordillery a náhorná plošina Altiplano – najhustejšie aj v minulosti osídlená a hospodársky využívaná oblasť s poľnohospodárstvom. Lesy Amazónie tvoria surovinovú základňu – málo využité pre dopravnú nedostupnosť, patria tu štáty menej rozvinuté Ekvádor a Bolívia a stredne Peru a silne Chile. Prevažuje tu indiánske obyvateľstvo. NS sú bohaté – meď, striebro, antimón, cín, zlato, liadok, ropa a zemný plyn. Dominuje spracovateľský priemysel /hutnícky, strojársky, petrochemický/
Chile – tvorí pevninská a ostrovná časť v Tichom oceáne /napr. Veľkonočný ostrov/, jer to hornatá krajina, základ tvoria Andy s náhornými plošinami, juh územia tvorí púšť Atacama. Geologicky aktívna oblasť – zemetrasenia. Podnebie – 3 oblasti suchý teplý sever, stredná oblasť so stredomorským typom podnebia a juh s extrémne vlhkým a studeným podnebím., rieky sú krátke a prudké vhodné na energetické využitie. Njaväčšia BioBio. Klimatické podmienky ovplyvňujú vegetáciu. Etnická skladba prevaha miešancov a kreolov, zvyšok prisťahovalci z Európy. Najviac sústredené oblasti Stredného Chile, v hlavnom meste Santiago de Chile a okolí, jeho prístavom je Valparaiso. Morské kúpele a stredisko CR – Viňa del Mar, dôležitý prístav – Concepción a rybárske stredisko Punta Arenas. V hospodárstve dominuje ťažobný priemysel – meď /Severné a Stredné Chile/, Mo, Fe ruda, síra a liadok /J Atacamy/, zlato, olovo, Mn, ortuť, vápenec, grafit, uhlie. Ropa a zemný plyn. Významné postavenie má energetický priemysel, hutníctvo /Concopción/, výroba lodí /Valparaiso, Valdivia/, elektrotechnika, petrochemický a chemický /sever a Stredné Chile, Santiago, Viňa del Mar/ textilný, kožiarsky a potravinársky a jeho odvetvia, papierenský a drevársky. Najintenzívnejšie poľnohospodárstvo je v strednom Chile – pšenica, kukurica, zemiaky, cukrová repa, vinná réva a ovocie, chovajú sa HD, ovce, kozy, vo vyšších polohách lamy a alpaky, významný je aj rybolov – vďaka Peruánskemu studenému prúdu.