Sídla
Osídlenie – je súbor sídel na
území, v ktorých prebiehajú základné ľudské aktivity obyvateľstva
(bývanie, práca, kultúra...)
-
má dva
komponenty: statický – sídelná sieť
dynamický
– medzisídelné väzby
Sídlo – je základná jednotka
osídlenia, ktorú tvorí akékoľvek obývané a priestorovo oddelené zoskupenie
bytových a nebytových objektov. Najmenšie sídelné jednotky sa najčastejšie
nazývajú lokality.
Obec je samostatný
samosprávny územný a správny celok, ktorý tvorí jedno alebo viac sídiel.
V štátoch, kde prebehla reforma verejnej správy (zlučovanie sídiel
a prechod kompetencii zo štátnej správy na samosprávu) sa tieto jednotky
nazývajú municipality
Vývoj sídel:
-
najnižší
vývojový stupeň sídel predstavujú prírodné sídelné jednotky (napr. jaskyne),
pokrokom boli primitívne umelé stavby – chyže budované z prírodných
materiálov (obyvatelia sa zaoberali zberom, lovom, pastierstvom...) Až
v podmienkach usadlého spôsobu života ľudia začali budovať trvalé sídla
vidieckeho typu
-
sídliská
mestského typu sú známe od neolitu – boli to správne a kultové centrá.
Najstaršie mestá vznikli v Číne, Indii, Egypte a v oblasti
Predného Východu (Jericho, Memfis, Babylon, Ur, Karnak...)
Rozdelenie sídel:
Sídla môžu byť obývané prechodne alebo trvalo
V skupine trvalo obývaných sídel sa delia na vidiecke a mestské
sídla (kritériom je počet obyvateľov, v SR je to hranica 2000 obyvateľov)
Vidiecka obec (starší pojem
dedina) – je sídlo alebo zoskupenie sídel s malým počtom obyvateľov
prevažne do 2000. Dominujú funkcie poľnohospodárska, rekreačná a obytná,
charakteristická je nízka vidiecka zástavba.
Základné typy vidieckych sídel:
A/ rozptýlené vidiecke sídla
(samoty) – typické pre Severnú a Južnú Ameriku (pralesy, horské
masívy...), ale aj v Európe (na Slovensku – lazy, kopanice, rále, štále..)
B/ skupinové vidiecke sídla - s hromadnou zástavbou, najčastejšie
vznikli popri hradských cestách, riekach, potokoch..., takáto obec má spravidla
kompaktnú celistvú zástavbu, centrálnu časť (kostol obecný úrad...)
Mesto – je sídlo alebo
zoskupenie sídiel, ktorého počet obyvateľov sa pohybuje v rozpätí prevažne
od 2000 do 100 000. Charakteristická je koncentrácia výrobných
a nevýrobných aktivít, výškovou zástavbou, hustou koncentráciou
obyvateľstva, infraštruktúrou, vybavenosťou..
Veľkomesto – je mesto
s počtom obyvateľov vyšším ako 100 000
Metropola – je veľkomesto, ku ktorému spáduje určité väčšie zázemie, pre ktoré predstavuje riadiace centrum, je sídlom centrálnych inštitúcií a orgánov. Delíme ich na svetové (Tokio, Londýn..), kontinentálne (Brusel, Sydney...), štátne ( hlavné metá štátov) a národné (napr. Košice pre VS)
Mestská aglomerácia – je
zoskupením mesta a okolitých sídel s intenzívnymi vzájomnými väzbami,
mesto vytvára s aglomerovaným územím súvislý celok nerešpektujúci
administratívne hranice
Konurbácia – zoskupenie miest prepojených navzájom, ako aj
so svojim zázemím
Mega-cities – je jedno alebo viac metropolitných území
s počtom obyvateľov nad 10 miliónov (Londýn, Tokio, Moskva...)
Megalopolis – je rozsiahle územie, na ktorom sú aglomerácie,
veľkomestá a mestá navzájom úzko prepojené, prípadne i zrastené do
jedného celku. Chi-Pitts (oblasť veľkých jazier), Tokaidó (Tokio-Nagoja-Osaka), Randstat (holandské veľkomestá), Zwischenstadt
(bývalá konurbácia Porúrie-Porýnie)
Štruktúra sídiel:
- rozdelenie sídiel podľa vybraných kritérií (veľkosť, dynamika vývoja,
funkcia a hierarchia)
Veľkostná štruktúra:
- určuje sa podiel sídiel a podiel obyvateľov v jednotlivých
veľkostných kategóriách. Porovnanie stavu za viaceré roky vyjadruje dynamiku
zmien veľkostnej štruktúry
Funkčná štruktúra:
A/ sídla s vlastnou ekonomickou základňou – monofunkčné
(s jednou dominantnou funkciou – napr. priemyselnou, obchodnou, dopravnou,
rekreačnou,...) a polyfunkčné ( viacero funkcii)
B/ sídla bez vlastnej ekonomickej základne – majú len obytnú funkciu
Hierarchická štruktúra:
-
pravidlo
poradia veľkosti miest určuje závislosť medzi veľkosťou a poradím podľa
počtu obyvateľov
-
podľa teórie
centrálnych miest má každé centrálne miesto svoje zázemie, ktorého veľkosť
rastie v závislosti od významového stupňa centrálneho miesta (centrálne
miesta sú sídla, ktoré poskytujú zázemiu centrálne funkcie)
Priestorová štruktúra mesta:
- je výsledkom historického vývoja, počas ktorého prebieha jeho vnútorná
diferenciácia
Morfológia – pôdorys mesta
- prezrádza historický vývoj, etapy stavebného vývoja mesta. Čím staršie
mesto, tým komplikovanejší pôdorys.
Podľa vývoja delíme mestá:
A/ monogenetické –
jednotná architektúra, jednorazové založenie mesta podľa jednotnej koncepcie
B/ polygenetické – dlhodobý zložitý
vývoj a výstavba v historicky oddelených etapách
Funkčné členenie mesta:
-
funkcie,
ktoré mesto plní sú lokalizované na rôznych miestach a utvárajú špecifickú
funkčnú štruktúru (priestorové funkčné celky)
-
najznámejšie
teórie:
o
teória
koncentrických zón
o
teória
sektorov
o
teória
viacerých jadier
-
centrum
mesta – koncentruje
najvýznamnejšie mestské funkcie, je najčastejšie lokalizované na ekonomicky
a komunikačne najdostupnejšom mieste. Vo veľkomestách a metropolách
sa vytvára tzv city (najvýznamnejšia
časť mesta s administratívou, obchodom, finančnými a bankovníckymi
inštitúciami), charakteristické sú vysoké ceny pozemkov a preto prevažuje
výšková zástavba
Horizontálny a vertikálny rast mesta:
- horizontálny rast mesta umožnil najmä rozvoj dopravy, pozdĺž hlavných
dopravných línií vznikali predmestia a prímestské zóny,
v zázemí väčších miest satelitné mestá
- vertikálny rast miest začal koncom 19.storočia, spôsobil to najmä
nedostatok stavebných priestorov a následne vysoké ceny pozemkov. Po
vývoji nového spôsobu výstavby – skeletová stavba z ocele
(stala sa základom mrakodrapov) bol postavený prvý mrakodrap v Chicagu (Home Insurance Building). Najskôr sa vertikálny rast sústreďoval na mestá
Chicago a NewYork, neskôr sa rozšíril do
Latinskej Ameriky a vyspelých častí Ázie a Európy
Proces urbanizácie :
-
globálny
problém ľudstva
-
je sídelný
proces, je jednou z historických vývojových etáp procesu osídlenia
-
v užšom
slova zmysle je to pomešťovanie spoločnosti, proces koncentrácie obyvateľstva
do miest
-
v širšom
ponímaní je to rozširovanie
mestského spôsobu života na vidiek do blízkosti miest (dochádza
k splynutiu mestských a vidieckych funkcií)
Ukazovatele urbanizácie:
A/ ukazovatele stupňa (úrovne) urbanizácie – napr. podiel mestského
obyvateľstva
B/ ukazovatele dynamiky (tempa) urbanizácie – napr.priemerný
ročný rast mestského obyvateľstva
Vývojové tendencie urbanizácie sveta:
- v súčasnosti dosiahli vysoko rozvinuté oblasti sveta pomerne vysoký stupeň urbanizácie a najmä vo veľkých aglomeráciách dochádza k stagnácii, resp. poklesu mestského obyvateľstva. Ľudia z týchto oblastí sa čoraz častejšie sťahujú na „vidiek“ do blízkosti miest približne do vzdialenosti cca 20 km
- v menej rozvinutých regiónoch sveta stále mnoho obyvateľov žije na
vidieku, aj keď migrácia obyvateľstva do miest je veľká, najmä za vidinou
lepšej práce. Dochádza k prudkému nekontrolovanému rastu miliónových aglomerácií, vznikajú nové
štvrte, ktoré sú charakteristické nedostatočnou infraštruktúrou, spravidla
vyššou kriminalitou (slumy, gettá...)